Shiba inu - Amee

Národná prírodná pamiatka

 Keby shiba mohla vysloviť čo len jedno slovo, bez pochýb by to bolo „Moje“ – moje jedlo, moje hračky, môj dom, môj človek  - môj svet.

Japonsko má 11 vlastných plemien psov, ale len šesť z nich je považovaných za pôvodné prírodné plemená, ktoré vznikla bez vplyvu cudzích plemien. Patrí medzi nich shiba, hokkaido, kai,kischu, shikoku a akita. Podľa špicového vzhľadu a zhodného pôvodu sa nazývajú NIPPON-INU, japonské psy.
Shiba je pravdepodobne najstaršia z nich. Predkovia shiby sa pravdepodobne dostali do Japonska z juhovýchodnej Ázie dávno pred naším letopočtom. Už z doby kamennej sú známe nálezy kostier psov, podobným dnešným shibám. Aj primitívne kresby a ďalšie artefakty z doby bronzovej ukazujú malé psy s postavenými ušami a na chrbte stočeným chvostom.
Počas vlády rodiny Tokugawa ( vládla od roku 1603 až do polovice 19. storočia) bolo Japonsko prísne uzatvorené pre cudzincov. Výnimky malo len niekoľko čínskych a holandských návštevníkov. Chov psov bol vtedy veľmi rozvinutý. Lov so psami patril medzi hlavné zábavy bohatých obyvateľov a samurajov v obdobiach mieru. Piaty shogun Tsunayoshi bol tiež nazývaný „ psí shogun“ pre svoju veľkú lásku k psom. O tom najlepšie svedčí fakt, že počas svojej vlády vybudoval psie útulky pre viac ako sto tisíc psov, ktorých práva boli dôležitejšie ako práva ľudí, a taktiež podporoval rozvoj veterinárnej medicíny.

V roku 1854 vláda rodiny Tokugawa skončila a Japonsko sa otvorilo západnej civilizácii. S tým tiež súvisel masový príliv nových psích plemien a ich miešanie s pôvodnými japonskými plemenami. Na začiatku 20. storočia sa pôvodné japonské plemená v čistej forme vyskytovali len v niekoľkých menších izolovaných oblastiach. Vďaka úsiliu vedcov a bádateľov, ktorí odolávali pokusom rušiť staré tradície, sa dostalo pozornosti aj miznúcim prírodným japonským plemenám psov. V 30-tych rokoch 20. storočia vyhlásilo ministerstvo kultúry status Národná prírodná pamiatka nielen pre významné stavby, stromy a podobne, ale aj pôvodným japonským plemenám. Najviac sa o zmapovanie japonských plemien psov zaslúžil Dr. Hiroyoshi Saito. Precestoval celé Japonsko, študoval pôvodné japonské psy, dal im mená a tiež sa zaslúžil o vypracovanie plemenných štandardov.

Dnešná shiba je výsledkom cieľavedomého chovateľského výberu troch typov malých japonských psov – San´in, Shinsu a Mino. San´in, škvrnitý čiernobiely pes, bol väčší ako shiba, Shinsu boli väčšinou červení a mali mäkkú, vlnitú podsadu a hrubé ježaté pesíky. Mino bol súčasnej shibe najpodobnejší. Bol sýto červenej farby. Všetci mali postavené, malé uši, chvost stočený na chrbte a hlboko posadené trojuholníkové oči.

SHIBA V JAPONSKU

Shiba vznikla a je stále najviac chovaná v japonských dedinách. Dodnes tu shiba plní úlohu nepostrádateľného pomocníka pri poľovačke. Shiba, aj cez svoju malú veľkosť, nebola používaná ako dnes pre lov drobnej zveri a vtákov. Jej nesmierna statočnosť, bystrosť a pohyblivosť sa uplatnila aj pri love veľkých zvierat, ako boli jelene, medvede a diviaky.
Život shiby nie je ale v podmienkach japonskej dediny vôbec ľahký. Jej majiteľ si ju veľmi cení, ale príliš sa jej nevenuje. Fenky shiby sú zvyknuté vrhnúť svoje šteňatá bez pomoci majiteľa v temných kútoch kôlní, v dierach pod podlahou domu a v krajnej núdzi v nore v snehu. Svoje šteňatá musia kojiť veľmi dlho – najmenej šesť týždňov – aby nezahynuli od hladu skôr, než sú natoľko pohyblivé, aby si mohli hľadať potravu samé. Väčšina majiteľov síce svojich psov kŕmi, ale predovšetkým odpadom zo svojej kuchyne a aj tými iba v malom množstve. Shiby si ale veľmi obratne obstarávajú potravu aj samé. Ulovia akúkoľvek bielkovinovú korisť – vtáky, myši, žaby – a okamžite ju po získaní prehltnú. Zjedia aj stráviteľnú rastlinnú stravu – zemianky, zeleninu, ovocie aj korienky.

VZNIK MENA „SHIBA“

Pôvod tohto mena nie je celkom jasný. Niektorí sa domnievajú, že pochádza z japonského slova shiba s významom kríky – čo by potom označovalo hlavné využitie shíb ako obratných poľovníckych psov pre prácu v hustých porastoch krovín a vysokých tráv. Druhá teória je založená na význame shiba =malý, čo teda označuje veľkosť plemena. Tretia teória sa opiera o hnedo zlatú farbu kríkov. Rovnakou ako má srsť shíb. V každom prípade shiba prežila vďaka svojej malej veľkosti na japonskej dedine kruté letá druhej svetovej vojny, kedy zo zeme zmizla veľká časť psej populácie a nemusela byť degenerovaná cudzou krvou ako napríklad akita.

AKÁ VLASTNE SHIBA JE?

Shiba je rodený individualista. Ponecháva si veľa zo svojich vlastností, je to neohrozený samuraj, ktoré sa spolieha len sám na seba a nie je ochotný sa nikomu podriadiť. Ja a moje – to je hlavné krédo shiby.

Je veľmi poriadkumilovná. Vecí zničí minimum a veľmi skoro si osvojí byt ako svoj vlastný príbytok a sneží sa ho neznečistiť. Takéto čistotné sa snažia byť už šteniatka od dvoch do troch týždňov. Snažia sa dostať preč zo svojho ležoviska a vykonať potrebu mimo neho. Nie stále to však stihnú včas. Väčšinou za sebou nechávajú cestičku, ako už potrebu nemôžu udržať. Fenky – matky sa snažia upratať všetky exkrementy po svojich potomkoch a robia to často aj po šteňatách starých niekoľko mesiacov. 

Povaha shiby je veľmi svojrázna. Je veľmi inteligentná a živá, svojho pána miluje, ale neustále mu dáva najavo, že ho až tak veľmi k svojmu životu nepotrebuje. Veľmi rýchlo pochopí, čo sa od nej chce, ale keď sa požadovaná vec veľmi odlišuje od toho, čo chce ona sama, urobí všetko pre to, aby dosiahla svoj cieľ a pánov príkaz nesplnila. Keď je chytená pri nezbednosti, snaží sa obratným manévrovaním nahnevaného pána ukľudniť a vyhnúť sa trestu. Má obrovskú škálu zvukových prejavov od kňučania po rôzne škreky a škrípanie ku charakteristickému kvákaniu a vrieskaniu. Vedia vytvoriť veľa grimás a pre každú príležitosť majú pripravený iný úsmev. Pritom sa väčšinou zvalia na chrbát, vrtia a krútia sa ako cirkusový klaun. Postihnutý majiteľ väčšinou nedokáže zachovať vážnu tvár – a previnilec ujde zaslúženému trestu. Bohužiaľ, trestanie shiby sa väčšinou minie účinkom. Pokiaľ je totiž presvedčená, že pravda bola na jej strane, berie trest ako jej momentálnu prehru a po malej chvíli pokračuje v tom, za čo ste ju práve trestali.

Rovnako ako veľa prírodných plemien, má i shiba vyvinuté obranné mechanizmy, ktoré majú predovšetkým šteňatám pomôcť prežiť vo svete plnom nástrah. Už asi od desiatich dní sa malé shiby bránia chyteniu tým, že sa bleskovo prevalia na chrbát a začnú neočakávane silno jačať. Nedá sa predpokladať, že by tak iba privolávali na pomoc svoju matku, pretože silného útočníka by slabá a krehká sučka nezdolala, ale zrejme krik na krátky okamih nepriateľa zmätie natoľko, že šteňa stačí zmiznúť z jeho dosahu

Shiba neznáša iných psov aj príslušníkov svojho plemena. Je veľmi teritoriálna a ani vzťah matka – dcéra nevydrží príliš dlho. Dokonca ani so svojimi potomkami si neľahne tak, aby sa ich telá dotýkali. Lepšie sa udrží vzťah medzi psom a sučkou , ale aj oni medzi sebou bojujú a vyššie postavenie. Tieto konflikty ale nie sú nikdy tak vážne, ako keď k nim dôjde medzi dvomi sučkami. Shiby menej útočia na rovnako veľké alebo menšie plemená. Sú presvedčené, že taký malý súper ich nie je hodný. O to viac útočia na plemená väčšie. Majú pocit, že títo psy vrhajú veľký tieň na ich svet, a preto ho túžia zlikvidovať. Výsledok tohto stretu je bohužiaľ dopredu jasný. Najbolestivejšie sa o tom presvedčili majitelia akít, ktorí si shiby zadovážili ako roztomilé miniatúry majestátnych akít a umiestnili ich do rovnakého koterca. Po nejakom čase už shiby v kotercoch neboli.

Shiba vôbec nerešpektuje súkromie druhého psa a často dobromyseľné zavrčanie berie ako agresiu. Jedná tak aj v prípade, že za sebou nemá svojho pána, ktorý by ju zachránil. Na druhú stranu je shiba veľký šašo , ktorý nepokazí žiadnu zábavu. Je veľmi zvedavá a pokiaľ má možnosť, dokáže sedieť celé hodiny za oknom a sledovať dianie vonku. Doma je veľmi čistotná. V kotercoch môžu žiť tiež, ale tu nevyniknú ich povahové prednosti. Je to ideálny pes do mestských bytov, pretože šteká minimálne. Pokiaľ by sa majiteľ predsa len rozhodol umiestniť shibu von, musí myslieť pri budovaní koterca na schopnosti, ktoré shiba má. Obratne loví, skáče a šplhá do výšky a kvôli krtkovi je schopná zdevastovať polovicu záhrady. Dokáže sa podhrabať pod plotom, alebo vyliezť kvôli koristi na zložitú bariéru. Ak shiba objaví vo svojom revíri škodcu – myš, potkana – dokáže na svoju korisť hodiny čakať, aby ju ulovila.